210. výročie narodenia Ondreja Cabana

7. decembra sa narodil „komjatický národný buditeľ“, kňaz, osvetár, spisovateľ, organizátor ľudovýchovy  – Ondrej Caban

 

 „Musel som vypustiť Ducha – svet opustiť. … Nech sa žiaden tej smrti neľaká...  S Bohom všetci farníci zostaňte... Hľa, ja duchovný, Váš pastier verný.“ – Ondrej Caban

 „Hľa, toto bol náš farár: kňaz múdry, pobožný, horlivý, pracovitý, panenskej čistoty, vrúcny milovník rodu svojho, hájiteľ utláčanej pravdy, obzvlášte jestli sa chudoby týkala, každému od srdca povedal a neznal sa žiadnemu podlizovať…“  – Gabriel Paulík

Rok 2023 vyhlásila Matica slovenská aj za ROK ODKAZU BERNOLÁKOVCOV, medzi ktorých patrí aj Ondrej Caban. V tejto súvislosti si Matica pripomína výročia významných národných dejateľov, ktorí monumentálne zasiahli do slovenskej histórie, politiky, literatúry a filozofie. Minulý rok si Matica slovenská pripomenula aj 200. výročie narodenia Jána Palárika v Rakovej a v Majcichove. Práve Palárik mal pôsobiť v Komjaticiach namiesto Ondreja Cabana, no osud to zariadil inak. Zaujímavosťou je, že Cabana so spomínaným Palárikom spájajú nielen publikovanie v časopisoch Cyrril a Method či Priateľ školy a literatúry, prijatie štúrovskej slovenčiny, či zmierenie medzi katolíkmi a evanjelikmi pre veci národné.

ZO ŽIVOTA ONDREJA CABANA

„Hviezdy, ktoré vidíme voľným okom mnohé zanikli, no ich svetlo môžeme stále vidieť. Tento obraz vesmíru môžeme aplikovať aj na ľudí, ktorí tu žili medzi nami, ale fyzicky už odišli z tohto sveta. Medzi takéto hviezdy patrí aj kňaz, publicista, osvetový pracovník, Ondrej Caban, ktorý prežil celý svoj kňazský život v Komjaticiach.“ – Mons. prof. ThDr. Viliam Judák

Ondrej Caban sa narodil do rodiny vzdelaného teológa ovládajúceho latinčinu Martina Cabana, v Selciach na strednom Slovensku. Vzdelanie získal v Banskej Bystrici, Leviciach, Ostrihome a Trnave, kde vyštudoval teológiu. Už počas štúdií sa venoval literárnej a básnickej činnosti. O Cabanovej unikátnosti svedčí aj fakt, že hovoril ôsmymi jazykmi (latinsky, maďarsky, nemecky, slovensky, rusky, slovinsky, francúzsky a poľsky). V roku 1837 bol vysvätený za kňaza v Ostrihomskej katedrále a v roku 1844 sa stáva kaplánom v obci Komjatice. Caban bol už v tej dobe angažovaný v národnom hnutí, preto získal „dobré meno“ ako nebezpečný pansláv a faru získal viac-menej za trest. Viera Vrabcová pripomína, že Ondrej Caban zdedil farnosť v dezolátnom stave. V obci sa mu v 19. storočí podarilo zaviesť všeobecnú vzdelanosť. Počas pôsobenia v Komjaticiach sa zapojil aj do národného hnutia, za čo bol prenasledovaný maďarskými žandármi.

10. mája 1848 vystúpil proti maďarizácii na ľudovom zhromaždení v Nitre. Postavil sa proti Kossutovi, za čo bol označený za pansláva. Ako uvádza monografia Komjatíc:

„Krátko potom ho čakalo na fare v Komjaticiach rozhodnutie o zatknutí a jeho výkonom bol poverený František Kamanhazy, ktorý údajne sám prostredníctvom Vietorisa, farára v Sobotišti, oznámil Cabanovi hroziace nebezpečenstvo a odporúčil mu,aby sa zdržiaval mimo komjatickej fary.“

V septembri 1848 vystupoval u františkánov v Nových Zámkoch za obhajobu slovenčiny ako úradného jazyka v nitrianskej stolici. 24. novembra bol predvolaný do Nitry, kde obhajoval svoju nevinu pred nitrianskym županom. V roku 1849 prichádzali do Komjatíc cisárske i maďarské vojská. Caban bol nútený ujsť pred maďarskými žandármi 20. apríla 1849. Po revolúcii sa opäť vrátil do Komjatíc, a opäť bojoval za slovenské národné práva a bol aktérom slovenských spolkov.

V poslednej etape života trpel na pľúcne ochorenia, v roku 1860 sa vzdal úradu farára. V testamente odkázal peniaze, nábytok a celý svoj majetok na dostavbu kostolov (v rodnej obci Selce), na štipendiá chudobným študentom a slúženie omší. Caban zomrel na chorobu pľúc 2. mája 1860 vo veku 46 rokov.

Caban patrí k tým osobnostiam, ktoré spájajú dejiny slovenského národa. Stal sa významným rovnako pre svoj prínos rovnako pre katolíkov, ako aj protestantov. Po smrti obe strany uznali, že ide o veľkú stratu. Písali o ňom nekrológy ako o „hviezde prvej veľkosti,“ „najvernejšom synovi Matky Slávy,“ a „perle národa a ozdobe kňazstva a Cirkvi.“

LITERÁRNE DIELO, FILOZOFICKÝ A PEDAGOGICKÝ ODKAZ

T.: Žobrák! Čo si?/ Ť.: Prosím ponížene, chudobný žobrák./ T.: Hm! Ale či si Uhor, Nemec alebo Slovák?/ Ť.: A čo inšie ako Slovák?/ T.: No, keďbys´ bol inšie, dal byt ti groš, ale keď si Slovák, tu máš (len) pôlkrajciar./ Ť.: Pán Boh, zaplať; keď ale tak, už teda oni by to chceli, aby i každý žobrák bol len z Uhra lebo Nemca; no nech jim ta Pán Boh dá!“

Ondrej Caban, Dialóg reagujúci satiricky na pomaďarčovanie

Za svojho života napísal niekoľko básní, sociálno-kritických próz a článkov, ktoré sa objavili v slovenských novinách Priateľ školy a literatúry a Cyril a Metod, ktorý viedol Ján Palárik. Zbieral básne a povestí v nitrianskom nárečí, ktoré odoslal v roku 1859 Pavlovi Dobšinskému (Sbierka Cabanova uverejnené v Prostonárodných povestiach; poviedky Popeluša, Zázračný zámek, Zlatý klúč, Belzebub).

Podľa Štefana Cifru sa v rámci prozaickej tvorby zaraďoval do radlinského moralizátorskej prózy. Od literatúry vyžadoval aby mala aj morálny charakter a bojovala proti neduhom spoločnosti. Cabanova tvorba kritizuje úžeru, alkoholizmus, hazard a nepoctivú akumuláciu majetku, ktorá vedie k strate mravnosti. Bol aj mimoriadne kritický voči negatívnym vlastnostiam slovenského národa. V článku Vôlačo o charakteristických vadách našeho ľudu a o jeho jediných proti nim prostriedkoch opisuje psychiku slovenskej chudoby, jej ľahkomyselnosť, lenivosť, neúctu voči vlasti. Caban tu zo sociálnej skutočnosti dochádza k východisku v zlepšení sociálnej situácie prostredníctvom národného prebudenia v ľudových vrstvách, ktoré povedie k uvedomelému boju za sociálne a národné práva. Podľa Cabana sa môže národ hlásiť o svoje práva iba vtedy, ak ich pozná. A to je možné iba prostredníctvom vzdelanosti a s tým súvisiacej materiálnej základne.

V spolku Tatrín bol členom výboru a komisií pre jazykovedný výskum a vydávanie učebníc. Sám dodával v Komjaticiach do školy učebnice, školské pomôcky, knihy, šlabikáre; sám opravoval poškodené učebnice, kreslil mapy, deťom dával písanky, atrament, abecedné tabuľky. V roku 1847 preložil a publikoval v Budíne pedagogické dielo Educator (Prostonárodnó vichovosloví čili paedagogia populárna) Štefana Majera, kde sa autor venuje príkladom vyučovania a výchovy; výchove tela a výchove ducha. Stretol sa aj so zakladateľom prvého potravinového družstva Samuelom Ormisom, ktorému dal peniaze na založenie Podstinianskeho spolku na vydávanie lacných školských kníh.

Prvá veľká Cabanova próza Prechádzka po slovenských počiatočných školách bola uverejnená v troch za sebou idúcich číslach časopisu Cyril a Metod a mapuje v nej úroveň vtedajšieho vzdelávania v obciach, ktoré pomenúva podľa charakteru: Nedbalice, Starovce, Pokročice, Mrzutice, Leňošice, Velebnice. V ďalšie próze, Jako sä úžernosť pomstieva opisuje žobráka, ktorý príde na faru a rozpráva svoje zážitky o úžerníckom otcovi a o tom ako prišiel o celý majetok. V tretej próze Slovák! Varuj sä náruživého vkladania do lotérie, nadväzuje na predchádzajúcu poviedku. Opisuje osud obuvníka Imricha, ktorého výhra v lotérii zbavila mravného cítenia, odnaučila ho pracovať a navykla na prepych. Potom čo obuvník Imrich prostriedky minul, dal sa na krádeže a dostáva sa do žalára, kde pácha samovraždu. K ďalším sociálno-realistickým prózam patrí Dialóg I. a Dialóg II., humorno-poučné príspevky kde parodizuje pomaďarčovanie.

SOCIÁLNY A PEDAGOGICKÝ PRÍNOS

Caban svoje úsilie fokusoval na zvyšovanie hmotného zabezpečenia najširších vrstiev a ich vzdelanie. Zúbožený, negramotný, zadĺžený a zalkoholizovaný stav obyvateľstva, ktorý našiel Caban v Komjaticiach 19. storočia bol podobný situácii Sobotišťa pred príchodom Samuela Jurkoviča (zakladateľa prvej kooperatívy v Európe, ktorý bol v podobnej situácii ako Caban) či New Lanarku pred príchodom utopistu Roberta Owena (Owen následne založil prakticky prvý sociálny podnik). Z negramotnej a zalkoholizovanej obce sa mu podarilo dostať všetky deti pre záujem vzdelávania a osvety. Kritizoval úžeru, alkoholizmus, lenivosť, mravný úpadok, pýchu a povýšenectvo.

Cabanov odkaz je symbolom úctyhodnej snahy o materiálne a duchovné pozdvihnutie chudobných obyvateľov v regióne. Ondrej Caban v obci rozvíjal vzdelanosť, učil sadiť stromy, obrábať pôdu, chovať včely. V Komjaticiach sa stal „ochrancom núdznych a chudobných“, sám písal žiadosti na úrady, sám platil administratívne poplatky, kolky (a podobne ako Vladimír Clementis v 20. a 30. rokoch) zastupoval chudobných ich aj na súdoch. Kňaz Marián Dragúň pripomína, že Caban si uvedomoval, že materiálnej biede predchádza duchovná bieda. Podľa Cabana ľudia bez vzdelania nedokážu správnym spôsobom naplniť svoje poslanie. Zdôrazňoval dôležitosť štúdia dejín národa. Zdôrazňoval potrebu všeobecnej, bezplatnej vzdelanosti a sám dosiahol, že v tej dobe všetky deti z Komjatíc navštevovali školu. V duchu Štúrovej myšlienky, že najlepšie sa ovláda ľud nevzdelaný, šíril v obci osvetu a organizoval ľudovýchovu.  Ako uvádza Ján Gálik: „Pre Komjatičanov i obyvateľov z okolitých dejín založil Nedeľnú školu. Tým, ktorí vedeli čítať, požičiaval knihy z vlastnej knižnice...“

Caban získal peniaze na opravy kostolov, na ktorých sa sám podieľal. Opravil tak kostoly Sv. Petra a Pavla aj kostol sv. Alžbety a špitálsku kaplnku. Dal postaviť školu v Komjaticiach, dodával deťom učebnice a školské pomôcky. Škola mala vlastnú záhradu. Z tohto odkazu čerpala aj základná škola v Komjaticiach, ktorá mala v 20. storočí založenú vlastnú experimentálnu záhradu.   

Zúčastňoval sa na významných národných podujatiach. Hlásil sa ku bernolákovcom, no neskôr sa Caban usiloval o spojenie a jednotný postup bernolákovcov a štúrovcov. Sám ako katolík (aj pre svoj stredoslovenský pôvod) prijal štúrovskú slovenčinu, teda stredoslovenské nárečie a ako vyslanec spolu Tatrín bojoval za práva národa v kráľovskej rade v Budíne. Aj preto je na pamätnej tabuli stretnutia bernolákovcov a štúrovcov v Čachticiach (literárny spolok Tatrín, 10. august 1947) uvedený hneď na prvom mieste spolu s Hurbanom, Štúrom, Kalinčiakom, Hodžom a Franciscim. Bol súčasťou komisie, ktorá mala definitívne určiť pravopis spisovného slovenského jazyka a členom tzv. druhej jazykovej komisie (výsledkom bola nová gramatika Martina Hattalu). Komisiu tvorili: K. Kuzmány, S. Chalupka, O. Caban, S. B. Hroboň, Ľ. Štúr, J. Kalinčiak, F. Francisci, A. H. Škultéty, E. Gerometta, J. Plošic, S. Tomášik či S. Reuss. Podporoval slovenské národné inštitúcie ako Hospodársky spolok pre Nitriansku dolinu a zúčastňoval sa aj iniciatív za založenie Matice slovenskej.

Caban sa postavil na ochranu monarchie, predovšetkým v reakcii na maďarizáciu a kalvinizáciu. Nebol teda (napriek silnému sociálnemu cíteniu) tak radikálnym ako napríklad (v niektorých životných etapách) Kráľ, Štefanovič, Rotarides, Jurkovič či Palárik, ale usiloval (podobne ako napr. Daxner, Francisci či Záborský) o kompromis.

POCTA CABANOVI

„Človek bez svedomia je koža biedna, daromná, národ bez vedomosti historickej o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých.“

–  Ľudovít Štúr

Hodža uviedol Cabana v spise Der Slovak medzi uvedomelých Slovákov. Viliam Paulíny-Tóth venoval Cabanovi v Sokolove životopisný portrét, kde zaradil Cabana k štrnástim národovcom. „Slovom čokoľvek znamenitejšieho behom týchto posledných rokov v našom národe zkrslo, na tom Zvečnelý vrelú účasť bral, všetko horlive napomáhal,“ napísal o Cabanovi Pavol Dobšinský.

4. decembra 1927 bol obnovený Cabanov hrob. V roku 1967 – 1970 pôsobil v obci Komjatice Recitačný krúžok Ondreja Cabana. Po Ondrejovi Cabanovi je od roku 1999 pomenovaná základná škola Komjaticiach, námestie, taktiež pomenovanom po Cabanovi, a pri kostoloch sú umiestnené Cabanove busty (pri Kostole sv. Alžebety a na Námestí Ondreja Cabana) a pamätné tabule (na fare a na dome č. 21 a rohu námestia).

V obci Selce je umiestnený pamätník a tabuľa na rodnom dome Ondreja Cabana. V obci Komjatice sa každoročne pripomína výročie Ondreja Cabana slávnostnou omšou, ktorej sa zúčastňujú detí zo ZŠ O. Cabana.

V roku 1970 sa konala pri príležitosti 110. výročia Cabanovej smrti spomienková slávnosť. Pri príležitosti 200. výročia narodenia Cabana zorganizovala obec Komjatice výročné podujatie. Akciu sprevádzal výstava výtvarných, literárnych prác žiakov a umelcov, predstavenie novej knihy a  taktiež vernisáž fotografií.

Podobne ako Samuel Jurkovič, Štefan Závodník, Samuel Ormis a mnohí ďalší osvetári romantizmu, aj Ondrej Caban sa pričinil o mravné, i materiálne pozdvihnutie chudobného ľudu. Ondrej Caban má preto významné postavenie v dejinách pre svoj sociálny a národný prínos.

Článok pre Komjatice.sk pripravil: PhDr. Lukáš Perný, PhD., Slovenský literárny ústav Matice slovenskej

POUŽITÁ A ODPORÚČANÁ LITERATÚRA

Primárna literatúra

CZABAN, O.: Memorábilia Parochiae Komjáth sub Andrea Czaban ab anno Domini 1844; slovenský preklad: CABAN, O.: Pamäti komjatickej farnosti z čias Ondreja Cabana do roku 1844. Komjatice 1998. 

CABAN, O.: Prechádzka po slovenských počiatočných školách. In: Cyrill a Method, r.8, 1857, č. 4, 5, 6, s. 26-27; 35-35;41-43.

CABAN, O.: Slovák! Varuj sä náruživého vkladania do lotéria. In: Cyrill a Method, r.9, 1858, č. 28, 29, s. 218-221, 227-231. 

CABAN, O.: Volačo o charakterističných vadách našeho ľudu, a o jeho jediných proti nim prostredkoch In: Cyrill a Method, r.9, 1858, č. 17, s. 133-136.

CABAN, O.: Dialog. In: Priateľ školy a literatúry, r.11, 1860, č. 5, 8, s. 40, 62.

CABAN, O.: Dialogy zo života. In:  Priateľ školy a literatúry, r.11, 1860, č. 10,12,13,14, s. 77-78, 93, 101,110.

CABAN, O.: Divný závet čili testament. In: Cyrill a Method, r.9, 1858, č. 32, s. 1.

CABAN, O.: Púť do Nitry, a čudné tam videnie. In: Cyrill a Method, r.9, 1858, č. 49, s. 387-388.

CABAN, O.: Dopisy od Nitry. In:  Priateľ školy aliteratúry, r.10, 1859, č. 27, s. 229-230.

CABAN, O.: Nečo o výžive a zaopatrení nižšieho kňazstva. In: Cyrill a Method, r.10, 1859, č. 3, s. 17-20.

Pavol Dobšinský: Prostonárodné slovenské povesti (Druhý zväzok) – elektronická knižnica [online]. zlatyfond.sme.sk, [cit. 2019-06-08]. Dostupné online.

Pavol Dobšinský: Prostonárodné slovenské povesti (Tretí zväzok) (Popeluša) – elektronická knižnica [online]. zlatyfond.sme.sk, [cit. 2019-06-08]. Dostupné online.

Sekundárna literatúra

ANDIOVÁ, M.: Krivdy nestrpel, slovenský ľud miloval. In: http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/6-4-3.htm

DRAGÚŇ, M.: Ondrej Caban, 1860-1990. Komjatice, KDK 1990, 46 s.

Hviezda prvej veľkosti /Ondrej Caban/ [online]. rtvs.sk, [cit. 2019-06-08]. Dostupné online.

Hviezda nezapadajúceho ducha. Život a dielo Ondreja Cabana (1813-1860). Banská Bystrica – Badín, UK TI 2002, 66 s.

Osobnosti Komjatíc: Hviezda nezapadajúceho ducha. Slovenský národovec, komjatický farár Ondrej Caban (1813 – 1860) a jeho kultúrny, literárny, liturgický a osvetový prínos. In: CIFRA, Štefan – VRABCOVÁ, Viera, Ing. (zostavovatelia): Komjatice 1256 – 2006: Vedecko-popularizačná monografia obce. 1. doplnené vydanie. Komjatice – Bratislava: Združenie priateľov obce Komjatice, obec Komjatice, Q-Solid, 2008. 792 s. ISBN 80-969550-2-0, s. 720 – 723

Oslavy 200. výročia narodenia Ondreja Cabana. In: Komjatice.sk [online]. Dostupné online.

PERNÝ, L.: História školy | Základná škola s materskou školou Ondreja Cabana [online]. In: zskomjatice.edupage.org, [cit. 2019-06-08]. Dostupné online.

PERNÝ, L., SCHWARZ, J.: Ján Palárik – 200 rokov od narodenia, život, dielo a filozofické postoje. In: https://matica.sk/jan-palarik-200-rokov-od-narodenia-zivot-dielo-a-filozoficke-postoje/         

PODHOREC, Silvester – GÁLIK, Ján: Komjatice 1256 – 1991. Komjatice: Obecný úrad Komjatice, 1991. 166 s. 28

Slovenský biografický slovník I A – D. Martin : Matica slovenská, 1986